Zažili sme, chceme sa podeliť

Projekt Vianočný sen                                                                                                                                                                                      

Tak takto sme prežili naše vianočné dobrodružstvo. Hoci sme do toho išli s nemalými obavami, môžeme dnes už úprimne skonštatovať,  že to stálo zato. Prežiť Vianoce dvakrát v roku, a ešte s takými ľuďmi ako sa v ten deń v horskej chate Kľak podarilo nám,  je totiž naozaj výnimočné. Ďakujeme všetkým ,ktorí nám venovali svoj čas a strávili s nami aspoň pár krátkych chvíľ z tohto neopakovateľného dňa i večera.  Ako poďakovanie im venujeme toto malé zhrnutie našich pocitov, ktoré je zároveň akousi bodkou za dvomi krásnymi dňami vo Fačkovskom sedle, ktoré si určite  budeme nosiť v srdci ako vzácnu relikviu, až do konca svojich dní.  A tak vám ďakujeme, všetkým - deťom, dospelým, rodine, priateľom,  sponzorom, zamestnancom,  ľuďom z okolia, boli ste jednoducho úžasní.   

•  Projekt Vianočný sen -  1. časť                                                                                                                                

Úvod

Štedrý večer, na ktorý sa nezabúda, zažili všetci, ktorí ho s nami v sobotu 19.12.2015, v Horskej chate Kľak prežili. A nebolo ich veru málo. Pri štedrovečernom stole sedelo rovných sedemnásť duší. 

No, a ak k tomu prirátame našich drahých priateľov, ktorí si aj napriek vianočnému zhonu našli čas, a prišli nás v tento deň pozdraviť, tak sa nás v ten deň stretlo na Kľaku až 32. Práve vďaka nim mal náš štedrý deň neopakovateľne krásnu a čarovnú atmosféru prevoňanú purpurou, vanilkou a badiánom.
Prestreté bolo aj pre náhodného pocestného, ktorý by v túto hodinu šiel okolo a zaklopal by na naše dvere. No, a jeden tanier mali na stole aj tí naši drahí, ktorí sa na nás pozerajú už len z neba, očami hviezd. V tú noc bola síce v doline hmla ako mlieko, ale hore nad nami bolo nebo čisté ako horská studňa, a tých očí na nebi bolo naozaj neúrekom. Hádam sa aj usmievali, keď nazerali do okien chaty, a videli, ako tam deti v tajomnom očakávaní vianočného prekvapenia šepocú slová modlitby, ktorá sa aj napriek tomu, že nebola úplná, niesla až k nebu. 
Ale pekne po poriadku, všetko sa to naplno začalo ešte o 10,00 hodine na stanici v Prievidzi, kde sa stretli všetci tí, ktorí mali chuť stráviť s nami neobyčajný víkend na Kľaku. Všetci boli príjemne naladení, v radostnom očakávaní neobyčajných zážitkov. 
A hoci nám bolo ľúto, že jedno z pozvaných dievčat neprišlo, smútok sme rýchlo zahnali pozvaním náhradníka, z ktorého sa stal razom najšťastnejší chlapec v širokom okolí.

V Prievidzi hmla, na Kľaku jasno, aj takto by znela predpoveď na tento deň. Ako keby Kľak vedel, že sa pod ním v sedle koná nejaká mimoriadna udalosť, rozohnal mraky na všetky strany a hmlu nafúkal do doliny. Štedrý deň mohol začať v plnej paráde.

• Projekt Vianočný sen - 2. časť
• Prípravy

Prípravy na neobyčajný štedrý večer S úsmevom začali ešte predpoludním. Času bolo málo, hostí veľa, a tak veru každý musel priložiť ruku k dielu.  Veľkí, aj malí, všetci usilovne pracovali. Varili, piekli, smažili, zdobili ... jednoducho,  chystali Vianoce.

Najviac sa samozrejme snažili tí s úsmevom a ich kamaráti, ktorí  prišli na chatu Kľak len preto, aby ten štedrý deň bol naozaj štedrý. Vianoce predsa musia byť jedinečné, plné milých úsmevov, láskavých dotykov a mimoriadnych prekvapení, keďže sú len raz v roku, alebo nie?

No, niektorí šťastlivci ich zažijú veru aj dvakrát. I nám s úsmevom sa to toho roku nečakane podarilo, a poviem vám, je to naozaj čarovný zážitok, ktorý sa len tak,  obyčajnými slovami, ani opísať nedá.

Keď už bolo všetko ako tak nachystané, prišli prví hostia. Aspoň mnohí si to mysleli, keďže sa schovávali za kopou rôznych  tašiek a škatúľ, ale len čo ich zložili,  vítali sme našich ľudí z Novej Bane a Levíc – Danku, Magdušku, Štefana, Paťka a Gregorka. Títo príjemní ľudia, ktorí sú už v našom občianskom združení dávno ako doma,  prišli za nami z takej diaľky iba preto, aby sa postarali o program. A veru, dobre urobili, že takú cestu merali, lebo to, čo pripravili,  bolo naozaj krásne, zaujímavé a pestré.  

Najskôr  pri vchode do chaty nainštalovali výstavu starých hračiek a hier, z ich súkromnej zbierky, ktorá očarila všetkých. Dospelých vrátila do detských čias a detí nečakane pripútala k hre. Najmä tí najmenší neodolali,  a hračky si aj vyskúšali priamo v teréne chaty. Našťastie, všetky tento nečakaný záujem  prežili.

Deti im dali pokoj len počas tvorivých dielní, kde si pod dohľadom Danky a Magdušky vyrábali krásne vianočné lampáše. Výroba nebola náročná, výsledok však stál za to. Hotové lampáše boli naozaj kúzelné, a keď sa so sviečkami rozmiestnili po chate, navodili tú správnu vianočnú atmosféru. Neskoro popoludní otvorila Danka Babičkinu čajovňu, ktorá bola venovaná najmä dospelým hosťom. Danka rozprávala o bylinkách, ich využití v ľudovom liečiteľstve i v bežnom živote v domácnosti. Chata odrazu voňala mätou, kamilkami, zázvorom a tymianom, tak ako voľakedy kuchyňa našej babky. Bylinkové rozprávanie zaujalo prítomných natoľko, že im skoro kapustnica na stole vychladla. Našťastie všetko má svoj koniec, a tak sa hostia dostali aj k tej kapustnici. Či im chutila nevieme, ale čo vieme s istotou, že chutila našej Zuzke, a to je teda riadna labužníčka.

• Projekt Vianočný sen - 3. časť

Štedrý deň a hostia                                                                                                                                                                                               

Štedrý deň S úsmevom vrámci projektu Vianočný sen, bol nielen o nás, ale aj o našich priateľoch. A zišlo sa ich veru neúrekom, a to aj napriek tomu, že mnohí, ktorí sa sľúbili, nakoniec prísť nemohli. Niektorým  cestu k nám skrížila choroba,  iným zasa pracovné povinnosti, či vážne rodinné udalosti, ale aj keď chýbali, v našich spomienkach boli všetci s nami. Cítili sme to tak,  a veríme, že oni to cítili rovnako., veď preto sú  našimi priateľmi. Bolo nám to samozrejme ľúto, ale život je už raz taký, nie vždy nám dovolí naplniť scenár prežitého dňa tak,  ako si ho pripravíme v hlave. V každom prípade tí, čo prišli, priniesli toľko radosti, že z nej mnohé naše deti budú žiť ešte veľmi dlho.

Stretnutie s priateľmi sa podľa programu začalo o 14,00 hodine, ale prví naši milí hostia,  Sumkovci z Úsmevu so sídlom v  Martine,  dorazili na chatu už o niečo skôr. Ešte sme sa s nimi ani dobre nezvítali a už tam boli zástupcovia iných občianskych združení Štecíkovci zo Zvolena a Vasarabovci z Tlmáč. Neskôr nás potešili ešte zástupcovia občianskeho združenia Vrchvoda z Cigľa, a niekoľko našich priateľov a sponzorov  z Prievidze a okolia. Celkovo sa v ten deň na chate vystriedalo 16 hostí. Niektorí síce len v úlohe zásobovačov, veľmi potrebných a spoľahlivých  pomocníkov, nakoľko vecí, ktoré nám odrazu chýbali,  bolo dosť.  Veru bez týchto ľudí, hoci mnohí z nich zostali len v úzadí, by naše podujatie určite nebolo takým,  akým bolo.

No, a večer nás ešte prekvapili domáci, zamestnanci reštauračného zariadenia Salaš z Fačkovského sedla, ktorí nám prišli zavinšovať. A veru, neprišli tiež s prázdnymi rukami, ale Matej nám upiekol nádherný medovníkový domček a Matúš k tomu pridal pár milých úsmevov, takže náš štedrý večer bol hneď o čosi krajší. Na večeru sme pozvali aj domácu pani, prevádzkarku hotela Majku, ktorá by si za pomoc najmä v kuchyni, zaslúžila hádam aj dve štedré večere.

Všetkým, ktorí prišli,  ďakujeme a zo srdca ďakujeme aj za všetky darčeky, ktoré deťom priniesli. Tým najväčším darom však boli určite oni sami. Čoby bol človek bez priateľov?