Slohová súťaž "Ako sme hľadali dukáty" má svojich víťazov
A je to tu....
Áno, je to tak, prišiel deň D, a naša súťaž o najkrajší sloh na tému „ Ako sme hľadali dukáty“ má svojich víťazov. Zatiaľ sme vyhodnotili len deti z Kamennej Poruby, ktoré s nami v utorok 7. júna 2016 prekročili brány histórie a skúsili čaro objaviteľov jej tajomstiev. Toto čaro prináša nielen nové poznanie, ale i neskutočné silné zážitky, ktoré si s istotou pamätáme po celý život. Aj preto sa tešíme, že deti z Kamennej Poruby sa naše „dukátovanie“ páčilo. Svedčia o tom ich úžasné slohové práce, ktoré vyhodnotiť a vybrať víťazov bolo nadmieru ťažké. Nakoniec sa nám to predsa len podarilo a môžeme vám predstaviť víťazov. V každej triede sme vyhodnotili 3 slohy, ktorým sme určili 1. až 3. miesto, v treťom ročníku sme ale ešte nakoniec pridali jedno tretie miesto. všetkým spisovateľom gratulujeme a prajeme ešte veľa krásnych zážitkov hlavne počas blížiacich sa prázdnin. Ceny posielame poštou.
Naše deti sa teraz možno zľakli, ale žiaden strach. Pre všetky naše deti, ktoré nám už avizovali, že slohy píšu, súťaž naďalej pokračuje až do konca júna, nakoľko ich práce vyhodnotíme až na veľkom prázdninovom stretnutí niekde vonku v prírode, ktoré plánujeme niekedy začiatkom júla.
Krásne a usmiate júnové dni, praje všetkým deťom, a nielen im, Vaše OZ S úsmevom
Mená víťazov:
3. ročník
1. miesto Peter Chovančík, 3.roč.
2. miesto Daniel Pekný, 3. roč.
3. miesto Šimon Kavecký, 3. roč.
3. miesto: Simona Janošíková, 3.roč.
4. ročník
1. miesto Damián BARÁNEK , 4.roč.
2. miesto I. A. Stančeková , 4.roč.
3. miesto Martin Kasman, 4.roč.
Víťazné slové práce:
3. ročník
1. miesto Peter Chovančík, 3.roč.
V utorok sme išli na obed a po obede do Bojníc. Na námestí v Bojniciach sme mali pol hodiny na to, aby sme si nakúpili sladkosti. Potom prišli kamarátky našej pani učiteľky, ktoré vedeli o histórii Bojníc. Vedľa cesty boli tabuľky, kde boli napísané informácie a o tých nám hovorili. Od tej cesty sme sa išli prechádzať k Bojnickému hradu. Vypočuli sme si peknú povesť o kamenných dukátoch. Od hradu sme išli hľadať do lesíka dukáty. Bolo ich tam veľmi veľa. Pomáhali nám v hľadaní dvaja starší chlapci a niektoré dukáty nám darovali. Potom sme išli do kopca ku kaplnke a na vyhliadku Bojníc. Bolo tam dobre. Keď sme sa vracali naspäť domov, nenašli sme skratku, ale pani učiteľky našli inú cestu. Prišli sme na chatu a išli sme na večeru. Na večeri sme mali dukátové buchty. Večer sme mali v jedálni diskotéku. Hrali sme tam aj súťaž Milionár. Jedna pani učiteľka medzitým išla na huby. Po diskotéke sme si išli ľahnúť a pribehla pani učiteľka Dolinská, že pani učiteľka Dubeňová sa ešte nevrátila, a tak sme sa obliekli, zobrali baterky a išli sme ju hľadať po lese. Nakoniec sme ju našli a všetko dobre dopadlo. Boli sme prekvapení, že pani učiteľky iba chceli zistiť, či sa vieme rýchlo obliecť a vybehnúť z chaty. Pani Dubeňová nám všetkým na druhý deň kúpila za hľadanie zmrzlinu.
2. miesto Daniel Pekný, 3. roč.
Všetko sa to začalo tak, že sme sa z chaty vybrali pešo do Bojníc. V parku, v ktorom rástli krásne staré lipy, nás čakali tety z Občianskeho združenia Úsmev. Tety nám veľmi zaujímavo rozprávali o histórii Bojníc. Spoločne nás zobrali ku Bojnickému zámku, ktorý je veľmi krásny a romantický. So záujmom sme počúvali povesť o chorom starčekovi, zlom kastelánovi, ktorému sa za jeho zlo všetky zlaté dukáty zmenili na kamenné dukáty. Kamenné dukáty sme hľadali a našli sme ich veľmi veľa. Spoločne sme pozerali z vyhliadky na Prievidzu a Bojnice. S krásnymi dojmami a zážitkami sme sa vracali späť na chatu.
3. miesto Šimon Kavecký, 3. roč.
Ráno sme sa naraňajkovali a neskôr sme išli do mesta Bojnice. Keď sme dorazili,, mali sme rozchod. Ja som si kúpil ľadovú drť. Potom sa pani učiteľky zoznamovali s dvomi tetami. Boli veľmi dobrosrdečné. Čítali sme tabuľky o histórii Bojníc. Boli naozaj pravdivé a dozvedel som sa veľa zaujímavých veci. Potom sme prechádzali okolo Bojnického zámku. Po vypočutej povesti sme hľadali stratené skamenené dukáty. Každému sa dobre darilo. Teta z OZ Úsmev nám rozprávala o francúzskej šľachtičnej, do ktorej sa zamiloval bojnický hradný pán. Chcel získať jej srdce tým, že opravil Bojnický zámok, ale tá ho odmietla, a tak zomrel nezadaný. Neskôr sme išli na kopec kde bola postavená kaplnka. Potom sme išli ešte trochu vyššie a boli sme na vyhliadke. Odtiaľ sme videli celé Bojnice. Potom sme sa s tetami, ktoré nás sprevádzali, rozlúčili. Stratili sme sa, ale pani učiteľka Dolinská našla cestu. V zdraví a plní zážitkov sme sa dostali na chatu.
ĎAKUJEME za pekný deň!
3. miesto: Simona Janošíková, 3.roč.
Na Lipovej ulici v Bojniciach sme si hovorili o minulosti. Po ceste za minulosťou sme videli vodnú priehradu pod zámkom a išli sme ďalej.
Na kopci v Bojniciach sme hľadali skamenené dukáty. Keď sme ich ponachádzali, tak sme si spravili malú túru na kalváriu. Od kalvárie sme šli na vyhliadku, kde bol pekný výhľad na celé mesto. Skamenené dukáty, ktoré sme našli, sme si zobrali domov. Na večeru sme mali dukátové buchty a keď sme sa navečerali, šli sme na izbu. Potom naše putovanie pokračovalo hľadaním pani učiteľky Dubeňovej v lese. Všetci sme sa o ňu báli. Keď sme ju našli v lesíku, tak oddychovala pod stromom. Celí šťastní sme sa vrátili na chatu a šli sme spať. Bol to pre mňa veľmi pekný dukátový deň.
4. ročník
1. miesto Damián BARÁNEK , 4.roč.
Utorok bol pekný deň. Navštívili sme bojnické námestie, ktoré sa volalo Lipová alej. Stretli sme sa tam s vedúcimi OZ S úsmevom, ktoré nám rozprávali o histórii Bojníc a Bojnického zámku. Potom sme sa presunuli na veľkú lúku pod zámkom, kde nám teta Jarmila porozprávala peknú povesť o kamenných dukátoch.
Bol raz jeden šafár, ktorý zle šafáril s peniazmi. Zo začiatku bol dobrý, ale potom ho viac zaujímalo bohatstvo. Raz sa stalo, že rozhodol, aby boli kúpele platené. K vojenskému strážcovi prišiel jeden chudobný chorý starček a spýtal sa ho, či by tam nemohol ísť zadarmo. Vojak to však odmietol a zavolal šafára. Ten ho dal zbiť palicou. Starčekova posledná veta bola, že šafárove dukáty skamenejú. Tak sa stalo. Šafár vyhodil kamenné dukáty z okna a potom aj sám vyskočil. Dukáty sme začali hľadať. Každý našiel plnú hrsť menších a väčších dukátov. Ešte sme vyšli hore na vyhliadku a potom nás čakala cesta do chaty Signál.
Večerným prekvapením boli dukátové buchtičky, preto sme tento deň nazvali dukátovým.
2. miesto I. A. Stančeková , 4.roč.
V utorok ráno sme vstali do slnečného dňa. Od rána sme sa tešili na výlet do mestečka Bojnice. Tam sme sa mali stretnúť so sprievodkyňou, s ktorou sme mali hľadať kamenné dukáty. Stretli sme sa s ňou pri kostole. Rozprávala nám o bojnických zlatých dukátoch, ktoré skameneli, lebo boli kradnuté. Našou úlohou bolo v malom lesíku tieto dukáty nájsť. V hľadaní sa nám celkom darilo. Potom sme prišli ku kaplnke, ktorá stála vysoko na kopci. Tam bola aj pekná vyhliadka. Sledovali sme z nej lietadlo a mesto.
Večer sme sa unavení vrátili do penziónu. Tam na nás čakali dobré sladké dukátové buchtičky. Plní zážitkov sme rýchlo zaspali.
3. miesto Martin Kasman, 4.roč.
Ráno po obede sme sa vydali do mesta Bojnice. Počuli sme povesť o tom, ako jeden pokladník hradu Bojnice chcel zbohatnúť na liečivých prameňoch. Raz tam prišiel jeden chudobný človek. Prosil vojaka, aby ho tam pustil, no vtedy tam prišiel ten, čo šafáril s dukátmi a prikázal, nech mu dajú dvadsaťkrát bičom. Ten chudobný človek tam zomrel, no než zomrel, povedal jednu vetu: Nech sa ti všetky peniaze premenia na kameň! Šafár tomu neveril, ale keď prišiel do zámku a otvoril truhly, tak tam nenašiel peniaze, ale kamene. Otvoril okno a všetky peniaze vysypal z okna. Vtedy zavial silný vietor a všetky peniaze sa rozleteli po lese. Potom sme išli hľadať kamenné dukáty.