Podujatie Po stopách bojnických kamenných dukátov, tentoraz s deťmi z Kamennej Poruby, máme úspešne za sebou

Po stopách bojnických kamenných dukátov bolo opäť plné nielen dukátov, ale aj milých momentov, ktoré sa nám vryli hlboko do pamäti.

Utorňajšie popoludnie, ktoré sme strávili s deťmi z Kamennej Poruby bolo naozaj výnimočné. Už prvý kontakt na bojnickom námestí, kde nás čakal hlúčik detí v zelených šiltovkách spolu s tromi pani učiteľkami, predznamenal, že dnes popoludní budeme v dobrej spoločnosti. 
Pani učiteľky boli milé, deti prirodzene zvedavé a všetci s úsmevom na perách, čo vždy uvoľní atmosféru. Po prvotnom okukovaní a predstavení sa, sme sa hneď pustili do histórie a zašli sme veru poriadne ďaleko. Veď cestovať v čase, 230 000- 40 000 rokov pred Kr. je ozaj náročné. Deti však boli natoľko vnímavé, bažiace po nových poznatkoch, že sme túto náročnú historickú misiu zvládli úplne hravo. 
Najviac ich však zaujala novodobejšia história. Srdce im otvorila povesť o Bojnických kamenných dukátoch, ktorú sme si porozprávali v zámockom parku a potom samozrejme samotné hľadanie kamenných dukátov. Najskôr sa nám síce moc nedarilo a všetko vyzeralo tak, že tentokrát toho moc nenájdeme, ale opäť sa potvrdilo, že trpezlivosť ruže prináša, a po trpezlivom hľadaní nakoniec svoj dukát, a nie jeden, našiel úplne každý, dokonca aj pani učiteľky. 
Prvé nálezy priniesli deťom mimoriadne pocity objaviteľa, ktoré si určite budú pamätať celý život. Veď to šťastie pri nájdení každého nového dukátu, ktoré dávali deti najavo hlasnými výkrikmi, bolo cítiť v celom lese.
Naša cesta však neskončila len naplnením mešcov. Bolo jasné, že s touto skupinou sa vyberieme hľadať aj duchovné zážitky, a tak sme si dali ešte malú túru na miestnu kalváriu a potom ešte kúsok vyššie, na novú bojnickú vyhliadku, kde sme sa s našimi novými kamarátmi rozlúčili.
Ďakujeme za pekný deň a nezabudnite nám napísať. Najkrajšie slohy o tomto dni totiž určite odmeníme. Žite s úsmevom kamaráti.