Netradičný (nielen) ženský víkend 2017 bol úžasný..... alebo ako sme založili novú tradíciu

Napriek tomu, že kvôli vysokej chorobnosti sa účasť na tomto podujatí zmenšila skoro na štvrtinu, tí, ktorí pod Kľak prišli, určite prežli netradičný, ale veľmi príjemný deň.  Aspoň pre nás bol tento víkend naozaj výnimočný, pretože sme prvýkrát robili podujatie nie pre deti, ale pre dospelých. Podujatie sme venovali ženám, najmä tým našim, ktoré nám počas roka bez váhania pomáhajú pomáhať iným, a tak sme nič nenechali na náhodu. Program bol zostavený tak, aby si v ňom každý našiel čosi, čo ho zaujme. Výber programu  teda nebol náhodný, ale dôkladne premyslený, a tak sme ho dômyselne  prešpikovali  nielen prednáškami, ale i tvorivými činnosťami, a samozrejme človečinou, ktorá  je na našich podujatiach jednoducho povinná. 

Program sme otvorili malým kurzom prípravy raw stravy, ktorý viedla naša kamarátka z Medólia centra v Novej Bani Danka Podušková. Kurz sa začal krátkym rozprávaním o spôsobe tohto stravovania, a potom sa už len varilo. Vlastne nevarilo, len krájalo, miešalo a sušilo, lebo raw strava sa predsa nevarí. Pripravovalo sa obedne menu, ktorým bola vita pizza so zeleninovým šalátom, mangová omáčka s chia semienkami a ovocná raw torta, ktorú si však Danka pripravila z časových dôvodov ešte doma. Pri jej jedení, však rozdala nielen recept na jej prípravu, ale podrobne dodala aj popis prípravy, takže všetci si potom tortičku môžu veľmi jednoducho pripraviť aj doma ( skoro ako tie pamätné Zuzkine mrkvove rezy). Raw obed bol teda dokonalý, ale my sme pre istotu pripravili do zálohy aj našu kapustnicu. Bola tam pre tých, ktorým by z nejakého dôvodu nechutilo, ale taký sa veru nenašial. Danka so žienkami "navarili" tak dobre, že chutilo úplne všetkým,  ešte aj našim deťom, a tie majú veru poriadne pamlsné jazýčky. Takže zistili sme, že zdravá strava nie je len zdravá, ale môže byť aj chutná, ak sa chutne pripraví. Po dobrom obede, ktorý končil krátko pred druhou hodinou prišla na rad téma Kameň a žena, ktorú nám prišla porozprávať  Katka Korcová z Kamienkového mora z Prievidze. Jej rozprávanie bolo interaktívne. Okrem rozprávania  si totiž pre nás pripravila mnoho kamienkov, ktoré sme nielen obdivovali očami, ale ich aj chytali a sali ich energiu. Dokonca si mnoh= zúčastnené žienky odniesli niektoré kamienky aj domov, lebo.... no jednoducho nás očarili  natoľko, že sme sa nevedeli s nimi rozlúčiť. Kamienky prestriedala ďalšia praktická časť - pokračovanie malého kurzu prípravy raw stravy. Tentoraz sa pripravovalo makové mlieko a smoothie, ktoré na olovrant padlo tak akurát. Potom mal nasledovať relaxačný blok s jogou, ale na ten už akosi nezostal čas. Medzitým totiž prišla medzi nás naša kamarátka, spisovateľka Božka a náš program sa jednoducho zastavili v priateľskej debate.  Tak ako to býva u nás už zvykom, čas bežal akosi rýchlejšie a priestor na niektoré pripravené aktivity jednoducho "nevydalo". No, a program sa menil aj vďaka mimoriadnej udalosti. Nečakane totiž medzi nás zavítal aj ďalší hosť, náš kamarát Mário Porubec, a tak sa náš ženský víkend naozaj zmenil na nielen ženský víkend. I keď to samozrejme vďaka našim deťom ani dovtedy celkom ženský víkend nebol. Napriek tomu, ženský element prevládal všade a všetky pripravené aktivity smerovali najmä k ženám. Ženám patril aj večer, ktorý sme nazvali Poézia a žena a bol naozaj poetický. Recitovalo sa, čítalo, ale i tvorilo až do neskorej noci. V krbe praskali polená, vonku pršalo,  a my sme sa tešili z úžasnej spoločnosti milých ľudí. Spať sa veru išlo až neskoro po polnoci. I keď zaspať ešte dlho nikto nemohol. Najskôr kvôli mimoriadnym zážitkom, potom kvôli myške, ktorá bola s nami ubytovaná na jednej z izieb. Bola to veľmi nespoločenská myš,  vyvádzala ako besná, a tak jej naša Božka otvorila okno, aby vyliezla. To, čo sme eľte popoludní pokaldali za utópiu, sa v noci o druhej  stalo skutočnosťou, myš bola vonku. Všade nastal pokoj a na nás pomaly prichádzalo spanie.  Krátko po druhej v noci sa chata ponorila do ticha. Vonku lialo ako keby sa nad Kľakom nebo roztrhlo, a tak sa spalo ako na horách. O to ťažšie sa ráno vstávalo.  Nedeľa bola teda od skorého rána uplakaná. Obloha zatiahnutá roletou ťažkých mrakov budila dojem nocim a tak sa nikto so vstávaním neponáhľal. Dokonca boli takí, čo vstávali skoro o pol jedenástej a tak stihli akurát neskoré raňajky, skorý obed a odchod domov. Dôležité však boli, že boli spokojní. Niekedy totiž nemusíme veľa stihnúť na to, aby nám to prinieslo maximálne potešenie. A v nedeľu boli hádam spokojní ( možno nie úplne maximálne) všetci.

Druhý deň bol samozrejme tak ako vždy relaxačný, oddychový. Začal napriek daďu nádherne, ranným pozdravom slbku a nebu za to, že sme sa ráno zobudili. Potom nasledovali raňajky, ktoré boli opäť viacchodové, takže viacerí jedli na pokračovanie skoro hodinu. Po nasýtení žalúdka nám Božka dopriala duchovnú potravu, v podobe nedeľnej chvíľky poézie, ktorá v tom hmlistom jesennom počasí hladila telo i dušu. No, a potom ešte zostala chvíľka pre malú dišputu, nielen o veciach ženských. Deti sa zasa ponorili do hier, a tak ešte pred obedom stihli malý "horský" turnaj v Človeče, nezlob se, ktorý trikrát po sebe vyhrala Zuzka. Raz darmo, je to trieda. Potom sa čas začal ponáhľať a bol tu obed, ktorý bol opäž zložený z viacerých chodov. Snažili sme sa totiž pojesť čo najviac vecí, aby nám toho na balenie zostalo, čo najmenej. Podarilo sa, jedli aj tí, čo im zo začiatku nechutilo.

Po náročnom obede nás už potom čakalo len upratovanie, balenie a odchod domov. Lúčenie bolo ako inak opäť ťažké, ale keďže my s úsmevom vieme, že tam kde sa niečo pekné končí, niečo pekné začína, aj rozlúčka bola tak trochu usmiata. Veď sme sa predsa lúčili s tým, že sa opäť všetci stretneme na ďalšom usmiatom podujatí. 
Pekné jesenné dni priatelia.  vám praje OZ S úsmevom