Jarná sprcha S úsmevom 2017 je už históriou

Jarná sprcha S úsmevom 2017 

Obzretie za podujatím č.1 - Príprava

Napriek tomu, že naše najväčšie jarné podujatie Jarná sprcha S úsmevom 2017 sa už skončilo, nazbierali sme toľko zážitkov, že nimi budeme žiť ešte dlho, predlho. Nuž, a tak nemôžeme inak, len sa o ne s vami podeliť. V našich mysliach živo rezonujú ľudia, kopce, jedlo, scény z programu, vône, chute, nálady, smiech, emócie,.... jednoducho všetko, čo k nášmu podujatiu patrí a bez čoho si nevieme stretnutie s vami, s našimi priateľmi ani predstaviť. Skôr však, ako sa všetko v sobotu - 6.5.2017 pod kopcom Kľak spustilo, bolo treba dať do kopy mnoho vecí. Keďže "sprcha" je našim najväčším jarným podujatím, nemohlo sa nič nechať na náhodu. A tak prípravný výbor, zložený z trojice dám výkonného výboru nášho združenia, mesiac plánoval, dolaďoval, vybavoval, zariaďoval, chystal, cvičil program..., aby v deň D bolo všetko dokonalé. Nie, nie, nám nikdy nejde o dokonalosť, pretože vieme, že dokonalosť je len ilúzia života. Našim cieľom bolo pripraviť podujatie plné človečenstva a ľudskej spolupatričnosti, čo veríme, že sa nám aj podarilo. Napriek tomu, že sme museli termín podujatia kvôli počasiu presúvať, a niektoré veci sme vybavovali dvakrát, naše pracovné nasadenie to neoslabilo. Najväčší nápor prišiel samozrejme v poslednom týždni, teda tesne pred začiatkom podujatia. Horúce telefóny, bohatá mailová korešpodencia, a to nielen medzi dámami prípravného výboru, ale i ďalšími členmi a priateľmi, ktorí sa veľmi ochotne zapojili do prípravy, boli na dennom poriadku, niekedy dokonca 48 hodín denne ( aspoň tak nám to niekedy pripadalo ). Stres vrcholil v piatok, kedy sa časť prípravného výboru vybrala všetko skontrolovať priamo do dejiska našej "sprchy" pod kopec Kľak. Spolu so zamestnancami strediska SKiarena Kľak sme skontrolovali chatu, vybrali prádlo, a samozrejme to najdôležitejšie, nachystali kotol na guláš. Jeho veľkosť sa nám síce na prvé pozretie nepozdávala, no na druhé pozretie, po prvých kvapkách dažďa sa nám zdala úplne akurátna. S kontrolou chaty sme boli natoľko spokojní, že sme sa v dobrej nálade presunuli na miestny salaš, kde sme ešte prejednali pri dobrej káve a bryndzových pirohoch pár "životne dôležitých" detailov. No a potom sme sa už ponáhľali domov, aby sme na poslednú chvíľu stihli zariadiť ešte posledné veci, bez ktorých by naša "sprcha" nemala tú správnu teplotu. Keďže poznáme svoje pracovné zvyky, ktoré nás dlhodobo presviedčajú, že pod stresom vieme robiť asi najlepšie, do soboty rána sme stihli všetko. Teda všetko to dôležité, takže deň D bol pripravený tak, aby vstúpil hlboko do pamäti všetkým tým, ktorí tam zavítajú.

Obzretie za podujatím č.2 - Cesta do praveku

Sobotňajšie doobedie našej "Jarnej sprchy" bolo venované deťom, a to nielen našim, ale všetkým, ktoré za nami cestovali naprieč Slovenskom z rôznych kútov republiky. Najviac detí samozrejme prišlo z neďalekej Prievidze. Pricestovali za nami aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia. Nemohli inak. Ich pani učiteľka, naša členka a kamarátka Evka je totiž vášnivou turistkou zastávajúcou názor, že nie je zlé počasie, je len zle oblečený turista, a tak bolo jasné, že aj keby na Kľaku traktory padali, tieto deti u nás v sobotu budú. Cestu od autobusovej zastávky na chatu si spestrili malým zastavením v minizoo, kde ich pštrosy a muflóny zaujali natoľko, že sme mali chvíľu pocit, že sa za nami ani nedostanú. Nakoniec sme ich však predsa len vítali na chate. Vlastne my sme ich ani nevítali, vítal ich rovno pán Borko s našim Marekom, sobotňajší sprievodcovia na ceste časom, na ceste do praveku. Po malom osviežení sa deti zhrčili okolo stolíka, na ktorom boli rôzne artefakty z dávnych dôb, alebo ich verné napodobeniny, ktoré šikovne vyrobil náš sprievodca podľa originálov uložených v múzeách a galériách. Bolo tam toho toľko, že deti v prvom momente ani nevedeli, na čo najskôr vrhnúť zvedavé pohľady Až keď začal p. Borko svoje zaujímavé rozprávanie, opreli sa zraky detí na to, čo bolo práve predmetom rozprávania. "Wow, fíha, tak to je niečo", ozývali sa hlasy detí pri každom predmete, ktorý im práve sprievodca predstavoval. Rozprávanie bolo o to zaujímavejšie, že všetko mohli deti nielen zblízka vidieť, ale si to dokonca mohli chytiť do ruky, mohli si to poťažkať, či v prípade napodobenín pravekých nástrojov aj vyskúšať. Najviac asi zaujala praveká vŕtačka, či kresadlo na výrobu ohňa. Neskutočne veľa zábavy však deti zažili aj pri prezliekaní sa do dobového oblečenia. Praveký človek síce veľa o móde nevedel, ale náš sprievodca pripravil takú bohatú kolekciu pravekých prezlekov doplnenú o praveké šperky a dobovú bižutériu, že niektoré kúsky by veru nepokazili módnu prehliadku ani tých najonakvejších svetových módnych značiek. Deti sa razom zmenili na tlupu pravekých ľudí, práve čakajúcich na pokyny staršinu, aby vyrazili niekde na lov, či zber lesných plodov. V pravekom oblečení, ozdobený pravekými šperkami sa tvárili naozaj dôležito. A tak to chcelo niečo naozaj dôležité. Čo tak dať si praveké preteky? A tak sme využili nadšenie detí a postavili sme praveké preteky. Praveké preteky, ktoré zrejme ani pravekí ľudia nezažili. Pretekalo sa v dobovom oblečení podľa pravekých pravidiel, ktoré sme vymysleli na počkanie. Keďže pri tomto preteku nešlo o víťaza, ale o zábavu, vyhrali všetci, ktorí sa vrátili z lesa živí. Cesta do praveku bola opäť výnimočná, a to nielen pre naše deti, ale i pre nás dospelých. Keďže nás história a všeko zaujímavé okolo nás baví, určite sme v tom praveku neboli naposledy. Pokračovanie nabudúce

Obzretie za podujatím č.3 - Dobrý guláš je hotová alchýmia....

.... my sme však jej tajomstvo odhalili. Vďaka nášmu gulášmajstrovi Jankovi a jeho pomocníčke, našej Evičke, bol totiž náš guláš opäť lahodný a neopakovateľný. Keďže súčasťou nášho "usmiateho" gulášu boli aj tajné ingrediencie, ktoré sú rodinným striebrom samotného gulášmajstra, recept na jeho prípravu neprezradíme. Môžeme však s istotou skonštatovať, že všetko je v príprave. Aj príprava nášho gulášmajstra bola opäť výnimočná. Začala už v piatok večer doma a pokračovala v sobotu od skorého rána na Kľaku. A potom už len varil, miešal, chutnal a tváril sa gulášovo dôležito. Mohol si to dovoliť, lebo navaril niečo, čo potešilo nielen oko, ale i chuťové bunky všetkých gurmánov, ktorých je v OZ S úsmevom veru neúrekom.No, a jeho kulinárske kúzlenie za kotlíkom prispelo výraznou mierou k tomu, že sme na Kľaku opäť prežili víkend plný nezabudnuteľných momentov, ktoré z našej jarnej sprchy vytvorili podujatie, na ktoré len tak ľahko nezabudneme. Vďaka Janko, zaslúžiš si nielen našu pochvalu, ale i Rád zlatej varešky, lebo ten tvoj guláš by sa určite nezahanbil ani na stole kráľa Miroslava. Mńam.

Obzretie za podujatím č.4 - Keď hlavný program začne s úsmevom skôr ako hlavný program

Tak to sa môže stať naozaj len u nás S úsmevom. Ba dokonca máme taký pocit, že sa to už u nás pomaly stalo pravidlom, že dohodnuté veci, nie sú až tak dohodnuté, a vopred avizovaný a záväzný program, nie je až tak záväzný. A tak nech žije improvizácia! Ešte šťastie, že náš základný realizačný tím je v tom už cvičený a dokáže improvizovať doslova na počkanie.Samozrejme s úsmevom. Nebolo tomu inak ani počas minulého víkendu na Kľaku, kde sme tiež narýchlo program upravili podľa potrieb učínkujúcich, ešte šťastie, že si naši milí a usmievaví návštevníci ani nevšimli, že nám niečo neladí. Vlastne ladilo nám to až moc, veď náš kamarát, muzikant Jožko je profesionál a muzike rozumie, len okolnosti zasa zariadili všetko tak, že nám v hlavnom programe zahrať nemohol. Keďže vieme, že muzikantský chlebík nie je jednoduchý, pochopili sme. A tak sme začali s hlavným programom mimo hlavný program a povieme vám, bolo to úžasné. Jeho čarovné husličky rozihrali hádam každú žilku v tele nejedného návštevníka. A nielen to, mnohí z nás neodolali a pesničky, ktoré na počkanie súkal jednu za druhou, sme si z chuti aj zaspievali. Najviac samozrejme potešili tie na želanie, a tak sme si dali nielen "hrušku", ale "i v pondelok doma nebudem", "a ja taká dzivočka" a mnoho, mnoho ďalších chytľavých piesní. A keďže muzikanti sú zvyknutí plniť hudobné želania svojich poslucháčov na počkanie, tak nebolo problém zahrať pieseň "ej Zuzka, Zuzička" aj našej Zuzke. No a pre veľký úspech, dokonca trikrát, Jožko, ďakujeme za úžasný hudobný vstup, ktorý urobil nášmu podujatiu krásny úvod. Bola to síce len jednohubka úžasnej muzičky, ale urobila takú atmosféru, že sme sa jej už počas celého podujatia "nezbavili". A nechceme sa jej zbaviť nikdy, lebo takáto muzička je taký príval životnej sily, ktorá sa len tak niekde nenájde. Už teraz sa tešíme na ďalšiu dávku niekedy nabudúce. Ak sa pošťastí, možno konečne aj v hlavnom programe.

Obzretie za podujatím č.5 - Oslava

Po malom roztopení sa v ľúbivých tónoch slovenských piesní, ktoré nám dožičil náš kamarát Jožko na svojich čarovných husličkách, prišla akosi prirodzene chuť na zábavu. A to nie hocijakú, rovno narodeninovo-meninovú. Keďže naše dve malé kamarátky Agátka a Alžbetka mali v máji narodeniny, tak sme sa samozrejme na oslavu nachystali dopredu. Meninovú oslavu sme však pridali na poslednú chvíľu. Až na Kľaku sme totiž zistili, že jedna z prítomných malých slečien je Monika a na druhý deň má vlastne tiež sviatok. Nemohli sme teda na malú oslávenkyňu Moniku zabudnúť. Pod Kľakom v ten deň neznelo teda len Happy Birthday, ale aj pesničky na želanie malých oslávenkýň. No, a keďže jednou z nich bol aj Čížiček, čížiček, tak sme spev prirodzene spojili s tancom. A nie hocijakým, krásnym kruhovým s napodobňovaním jednotlivých činností spojených s makom, ktorý naozaj deti naladil viac ako slávnostne, a tak sa gratulovalo a gratulovalo. No a potom sa jedlo a jedlo, lebo na oslavu sme sa nenachystali len my, ale aj rodina malých oslávenkýň, a tak to bola oslava naozaj nevídaná. Jedlo sa a pilo až kým...... slnko nezapadlo a hostia sa nerozišli domov. No skoro takto nejako to bolo, ale medzi tým bol predsa len ešte ten náš hlavný program. No, a keďže sme počas podujatia zistili, že narodeniny mal aj náš kamarát Samko z Martina, jedna gratulácia, aj keď nakoniec patrila aj jemu. Všetko najlepšie milí oslávenci, nech sa Vám darí, nech žijete v šťastí a zdraví, nech Vás ten život na zemi baví a nech Vám úsmev na tvári vždy žiari.  Všetko najlepšie ešte raz zo srdca želá celé naše OZ S úsmevom 

Obzretie za podujatím č.6 – Hlavný program začal anjelsky alebo ako anjel dostal anjela

Hlavným bodom sobotňajšieho programu na chate Veronika bolo odovzdávanie ceny nášho OZ S úsmevom „ Anjel roka 2016“, ktorú udeľujeme každý rok na Troch kráľov za mimoriadnu pomoc nášmu združeniu v uplynulom roku. Tentokrát bolo rozhodovanie naozaj ťažké, keďže ľudí, ktorí nám v uplynulom roku pomohli bolo viac. Predsa len však medzi nimi vynikal jeden človek, ktorý nám pomohol napriek tomu, že nás nepoznal. Urobil niečo, čo sa dnes len tak ľahko nevidí, a u mladých ľudí už vôbec nie. Daroval nášmu združeniu finančný výťažok z jeho predajnej výstavy umeleckých aktov, ktorý nám odovzdal rovno pod stromček na našom vianočnom podujatí. Aj keď sme na začiatku boli v rozpakoch, či prijať toto gesto a spojiť naše OZ S úsmevom s aktami, nakoniec sme s úsmevom súhlasili. Prečo nie? Fotografie boli totiž vkusné, lahodiace oku, a tak nebolo treba sa obávať nejakej konfrontácie s dobrými mravmi. Dokonca sa nám tie akty páčili natoľko, že jeden z nich, zdobí aj našu pracovňu. Okrem toho, že toto umelecké dielo je estetickým doplnkom nášho interiéru, je aj spomienkou na človeka, ktorý krásu ľudského tela pretavil do výnimočného činu. Činu, ktorý rozhodol o tom, kam poletí náš anjel toho roku.  Členovia výkonnej rady sa tentokrát jednoznačne zhodli, že našim anjelom sa toho roku stane mladý fotograf z Cígľa Mgr. Martin Dámer. Nás teší, že prijal aj napriek pracovnej vyťaženosti v sobotu naše pozvanie na chatu Veronika, kde sme sa mu mohli nielen za túto jeho mimoriadnu pomoc poďakovať, ale i odovzdať mu našu cenu. Anjel je už teda tam, kde má byť. Opäť zaletel k človeku, ktorý sám robí anjelské činy tu na Zemi. Držíme mu palce, aby mu to čo najdlhšie vydržalo, lebo to je to, prečo sme tu. No, a nás teší, že sme nezískali len nového anjela, ale i nového priateľa. Ďakujeme za všetko Martin, nech Ťa ten náš anjel sprevádza na Tvojej životnej ceste až do ďalekého konca tak, aby si mal každý deň dôvod na úsmev. OZ S úsmevom

Obzretie za podujatím č.7 – Stretnutie so spisovateľkou alebo ako sa OZ S úsmevom dostalo do knižky

Guláš sme zjedli, anjela sme odovzdali, a potom sme rozmýšľali, čo ďalej. No ešte to tak, čo by to bol za treťotriedny program. My sme na rozmýšľanie vôbec nemali čas, program totiž pokračoval ďalším zaujímavým bodom, stretnutím so spisovateľom. Vlastne so spisovateľkou, našou kamarátkou, tetou Božkou, ktorá nás sprevádza na našich podujatiach už druhý rok, čo nás veľmi teší, lebo to tiež o niečom svedčí. Samozrejme o tom rozprávať teraz nebudeme, veď možno o tom raz porozpráva sama Božka v jednej zo svojich knižiek, tak ako sa to stalo aj teraz. Do poslednej Božkinej knižky sa totiž zatúlal aj príbeh o našom OZ S úsmevom. Je to príbeh o našich Vianociach, ktoré s nami Božka prežila v zrube v Kamenci pod Vtáčnikom. Napriek tomu, že Božka nám už príbeh prečítala, svoju novú knižku predstavila, zatiaľ jej meno neprezradíme. V lete nás totiž čaká jej krst, takže kto bude mať chuť dozvedieť sa viac, môže sa u nás zastaviť. Veríme, že to bude opäť na chate Veronika pod kopcom, ktorý nám učaroval. Už teraz sa tešíme, na knižku i na Božku. Život S úsmevom je naozaj krásny.

Obzretie za podujatím č.8 – Je čas na divadlo, alebo ako sme pod Kľakom máje sadili a potom sa hostili až do neskorého večera

Napriek tomu, že sme ešte Božkinu knihu nekrstili, zhora nám už zopár kvapiek na jej krst po jej autorskom čítaní poslali. Možno preto, aby sme si to nacvičili. Trochu nás to však postrašilo. Písali sme predsa, že počasie je na naše podujatie vymodlené a nakoniec tu zmokneme? Keďže sme nevedeli, čo na nás nebo chystá a všade po okolitých kopcoch sa začali vešať ťažké mraky, bolo jasné, že vonku ostať nemôžeme. Ešte šťastie, že chata má terasu. Za pár minút, s výdatnou pomocou všetkých hostí, sme sa všetci presunuli tam a mohli sme nerušene pokračovať s našim programom ďalej. Akým? No predsa našim, ktorý sme nacvičili počas našich cukrárňových stretnutí medzi pojedaním šamrónov a krémešov. Naše výkony síce neboli ako z "Národného" , ale ani nezahanbili. Podali sme svoje životné maximum. Síce aj s chybami, ale o to srdečnejšie. No a po programe nás čakala opäť hostina, ktorej kraľovala torta s francúzskym krémom, ktorú sme pripravili len pre našich hostí, najmä našich malých a veľkých oslávencov. Veď aká by to bola oslava, keby na nej chýbala torta. Oslávenci si síce doniesli svoju, ale aj my sme chceli prekvapiť, a hádam sa nám to teda aj trochu podarilo. Po jedená torty nás ešte čakalo spoločné fotenie a potom sa už pomaly začali hostia chystať na odchod. Veríme, že sa im u nás páčilo, a že o rok sa prídu sprchovať pod Kľak s nami opäť. Vlastne, čo o rok, čakáme ich už v lete na našom letnom podujatí, kde budeme stúpať do kopcov. Život S úsmevom je naozaj krásny.

Obzretie za podujatím č.9 – Tajomný večer na chate alebo ako sme sa spolu báli

Najlepším momentom na našich chatových podujatiach sú vždy večery so strašidelnými príbehmi. Nebolo tomu inak ani počas tejto akcie. Len čo noc sadla do Fačkovského sedla a na nebo sa vykotúľal strieborný mesiac, bolo jasné, že prišla chvíľa na rozprávky a tajomné príbehy. Rozkúrili sme krb, tíško sme si posadali okolo stola a s očakávaním sme načúvali slovám našej tety Božky. Najskôr to bolo rozprávanie o vodníkovi, ktorý duše kdesi na Váhu mordoval, potom o vílach, ktoré číhali na chlapcov v jednom z hlbokých lesov Púchovskej doliny, či Svetlonosovi, ktorý gazdov aj s koňmi do močarísk ťahal. No, najväčší strach sme asi prežívali pri rozprávaní skutočných príbehov, ktoré Božka zažila kedysi v mladosti a radia sa do kategórie nevysvetliteľné. Ani sme sa nenazdali a večer sa prehupol do hlbokej noci. Keď sa blížila polnoc, všetci vedeli, že treba ísť spať, aby nás dajaká bludička v tých horách nenašla. Ešte sme naložili do krbu, aby sme sa ráno zimou netriasli, a potom sme sa trochu ustrašení, ale spokojní, pobrali spať. Už len zhasnúť sviecu, ktorá nám robila celý večer príjemnú atmosféru a zaželať si dobrú noc. Hádam po tých príbehoch aj zaspíme. Našťastie, zaspali všetci, a keďže sme mali za sebou deň plný zážitkov, ani to dlho netrvalo. Keď o druhej zahúkala sova dakde za chatou, chata už bola ponorená do tmy a snívala svoj "jarno-sprchovací" sen.

Obzretie za podujatím č.10, posledné – Druhý deň na chate alebo ako sme guláš predávali

Ťažkú noc po strašidelných príbehoch prežili všetci. Ba dokonca im to aj akosi pomohlo, lebo ráno vstali vysmiati a veselí, a to aj napriek tomu, že vonku bolo počasie tak akurát pre vodníkov. Ráno nás totiž vítala mliečna hmla a drobný dážď, takže na enviroaktivity v prírode, ktoré sme mali v pláne doobeda realizovať, sme nemohli ani pomyslieť. Ešte šťastie, že vždy chystáme dve verzie programov - mokrú a suchú, teda ani toto, nie celkom ideálne počasie, nás nemohlo vyviesť z miery. Vedeli sme, že doobedie budeme tráviť na chate a potom..... potom sa uvidí, počasie sme si predsa vymodlili, tak hádam tamtí hore niečo vymyslia. :-)
No kým sa tak stane, rozhodli sme sa venovať našim obľúbeným činnostiam a hrám. Samozrejme nesmelo chýbať ani poďakovanie Bohu za zobudenie a privítanie nového dňa, ktoré nám Božka musí spievať na našich chatových stretnutiach pravidelne, pretože je to niečo, čo precítime až do kosti. Napriek tomu, že ho spievala niekoľkokrát, keďže ho spievala nielen nám, čo sme na chate nocovali, ale aj všetkým našim hosťom, ktorí za nami prišli v nedeľu ráno, vždy sme mali na tele zimomriavky. Vďaka ti Pane, že sme sa zobudili, nielen v tú nedeľu tam na Kľaku, ale aj po ďalšie dni. Vieme totiž dobre, že mnohí také šťastie nemali, a je teda načím poďakovať. Po "dakovačke" sme mali hodinu francúzštiny, aby sme aj ducha pozdvihli, ktorú sme ukončili tradične francúzskou hrou. No, a od francúzskej bol už len krôčik k tým našim hrám, a tak sme sa hrali a hrali. Najskôr O-ven-do-fis, potom Hádaj na čo myslím a potom mnohé ďalšie a ďalšie. A keď hier bolo dosť, prešli sme na krasovanie - spoznávanie zvieratiek a lepenie ich nálepiek do albumu Animal. No mnohí sa zapotili, ale polepili všetko, čo bolo treba, len naša Zuzka akosi nestíhala, lebo okrem zvieratiek stačila rozprávať aj so všetkými dospelými naokolo. Trochu sa síce prebrala pri prírodopisnom kvíze, ale inak išla skôr v ospanlivom mode. Vzhľadom k usmoklenému počasiu, sa jej ani nemožno čudovať. Všetko sa však zmenilo, keď sme činnosť prerušili a začali chystať obed. Len čo sme si sadli k obedu, vykuklo jarné slniečko a sušilo nielen náš smútok z odchodu, ale aj mokré chodníky a trávu naokolo. A tak sme opäť trávili čas vonku v prírode. Decká pri hrách a dospeláci pekne pri kávičke. obdivujúc náš majestátny Kľak. No, a popri tom sme rozmýšľali, čo s tým kotlom plným fajnového gulášu. Keď tu zrazu dostali nápad naše deti, aby sme ho ponúkli turistom, ktorí sa práve pristavili pri chate. Najskôr sme rozmýšľali, či sa to hodí, nehodí, či môžeme, nemôžeme, ale naše deti boli tou myšlienkou také nadšené, že sme nemohli odmietnuť. Keďže sme zistili, že sa jedná o turistov z Dobrej Nivy a zo Zvolena, ktorí nám hneď od začiatku boli akýsi sympatickí, dlho sme nerozmýšľali. Razom sme sa premenili na hostiteľov a našich milých turistov, ktorí sa medzitým v hojnom počte usadili za stôl rovno pred náš vchod, sme počastovali všetkým, čo sme mali. Podávali sme nielen guláš, ale i kávu, čaj, citronádu, ba na záver sme vytiahli aj tajný tromf - domáce koláče. Chceli sme vytiahnuť aj iné tromfy, ale keďže turisti sú ľudia vyznávajúci zdravý životný štýl a my tiež alkoholu neholdujeme, tak sme nechali tieto tromfy pekne na chate. Veď rozprávať sa dá aj bez toho, aspoň si myšlienky pekne utriedime. A veru bolo o čom. My sme hosťom predstavili naše OZ S úsmevom a hostia nám predstavili ich turistický klub, a potom kúštik aj seba. Zistili sme, že sme mali naozaj šťastie, že nám Boh poslal takýchto ľudí do cesty. Nielen, že mali úsmev na tvári, čo sa nám nesmierne páči, ale bolo s nimi aj stále o čom rozprávať. A tak sme sa veru s nimi lúčili len veľmi ťažko. A to nielen preto, že našu snahu pohostiť ich, odmenili všimným, ktoré potešilo, a hneď aj pomohlo rodine jedného z našich chlapcov, ale hlavne preto, že sme sa lúčili s ľuďmi, ktorí nám spríjemnili posledný deň. Veríme, že sa s nimi ešte uvidíme, veď naše pozvanie na leto už vlastne dotali v predstihu. Keď odišli naši noví piratelia, čakalo nás už len upratovanie, balenie a cesta domov. No a samozrejme prísľub, že o rok sa tu "sprchujeme" opäť. Žite S úsmevom priatelia. OZ S úsmevom