V sobotu 25.2. 2017 sme sa opäť po roku vybrali na Fašiangy do našej milovanej Nitry.  Cestovali sme vlakom, čo síce netrvá najkratšie, ale za to pohodlie, ktoré cestovanie vlakom poskytuje,  to stojí. V Nitre sme najskôr navštívili OC Mlyny, kde sme sa nielen najedli, ale zvládli sme aj dôležité stretnutia s našimi nitrianskymi členmi a kamarátmi. Po príjemnej dišpute sme si  všetci  spoločne pozreli výstavu rozprávkových kulís pod názvom "Rozprávkové cesty". Keďže výstava naše decká doslova očarila, neodolali sme foteniu, ktoré trvalo trochu dlhšie ako sme obvykle zvyknutí. Fotenie v takých krásnych rozprávkových kulisách sme si všetci mimoriadne  užívali. Najviac sa nám páčili krivé zrkadlá, modrá veľryba a tekvicový koč krásnej Popolušky. No  samozrejme očarili nás aj kulisy z iných rozprávok, ktoré deti poznali z kníh, či filmov. Keď sme sa konečne dofotili, vyštartovali sme do mesta. Čas totiž poriadne pokročil a decká začali mať obavy, že tie Fašiangy nakoniec ani nestihneme. Stihli sme. Dokonca ešte aj s poriadnou časovou rezervou. 

Pešia zóna bola ešte poloprázdna, keď sme po nej kráčali zvesela k divadlu, kde bolo opäť umiestnené stánkové mestečko. Boli tu stánky nielen s rôznymi ľudovoumeleckými výrobkami, ale i stánky s občerstvením, z ktorých sa šírila omamná vôňa fašiangových dobrôt doďaleka. Decká si to však namierili rovno pod pódium, kde sa striedala jedna kapela za druhou a spríjemňovala fašiangujúcim ľuďom sobotňajšie popoludnie. Veru aj nás chytili známe piesne do spevu, najmä vtedy keď sa na pódiu objavila skupina Lojzo. Kto by nepoznal ich Zitku obezitku, či Nie sme Taliani Lenka. Čas v takejto úžasnej atmosfére letí ako vietor. Ani sme sa nenazdali a bolo sa treba poberať na stanicu. Deckám sa moc nechcelo, namietali, že ešte ani fašiangový sprievod nevideli, ale nedalo sa nič robiť. Asi budeme toho roku bez sprievodu, keďže vlak nepočká, ale predsa nám to tí hore zariadili. Na konci pešej zóny bol pre nás pripravený celý fašiangový sprievod v plnej paráde. A tak sme sa zvítali so smrtkou, vodníkom, cigánkou i mnohými ďalšími. Dokonca sme sa stihli aj odfotiť. No a potom sme už behom, ale s dobrým pocitom na duši,  trielili na stanicu.  Fašiangová misia bola splnená, a tak sme z Nitry odchádzali spokojne, obohatení o nové zážitky a samozrejme aj o nových priateľov. Život S úsmevom je naozaj krásny.