04.11.2016 18:06
No konečne, povedali si teraz asi mnohí naši priaznivci, ktorí už netrpezlivo čakali na krátky slohový útvar s fotkami z nášho najväčšieho letného podujatia na Kľaku „Dva dni S úsmevom“ . Možno už ani nedúfali, že niečo dáme, ale my sme nezabudli. Samozrejme sa ospravedlňujeme, a to nechceme teraz vyťahovať žiadne lacné výhovorky, ale keďže nás zahltili povinnosti, skôr sa nám vrátiť na Kľak naozaj nedalo. O to viac vás možno teraz prekvapí a zároveň poteší, malá spomienka naň. A veru, je načo spomínať, keďže na Kľaku, bolo zasa kľakovsky neopakovateľne dobre. Hoci to bol len jeden víkend, zážitkov bolo toľko, že určite budeme na ne spomínať celý rok. Najmenej však do budúceho podujatia nášho OZ v tomto krásnom kúte Slovenska.
Hoci všetko sa to zomlelo až počas víkendu 20.8.-21.8. 2016, prípravy začali oveľa skôr. Keďže sme termín podujatia plánovali najskôr v júlovom termíne, Kľakom sme žili už od začiatku prázdnin. Osud však nakoniec veci zariadil tak, že júlový termín sme museli zrušiť a podujatie posunúť na neurčito. Nakoniec dátum dobrodružstva na Kľaku určila náhoda, a hoci to nebol pre nás celkom ideálny termín, bol to jediný možný termín. A tak nebolo čo riešiť, bolo sa treba len chystať a mať očakávania. V našom prípade skromné, i keď.... obavy z našej strany boli opäť celkom zbytočné. Aspoň nás však držali v pohotovosti, čo sa odrazilo už na samotnej príprave.
Počas príprav sa riešilo úplne všetko, od ľudí po veci, a to až do najmenších detailov. Škoda, že mnohým tento termín nevyhovoval, a napriek obrovskej snahe prísť, im to nakoniec jednoducho nevydalo. Chýbali. Najmä 20.8., v sobotu, ktorej patril hlavný program podujatia. V ten deň ožilo Fačkovské sedlo už od skorého rána. Keďže začiatok výstupu na Kľak bol plánovaný na doobedie, nadšenci turizmu a veľkých kopcov prichádzali na chatu Veronika, kde bol tentokrát rozložený základný stan nášho OZ, už od skorého rána. A nebolo ich veru málo, čo nás príjemne prekvapilo. Napriek tomu, že chýbali mnohí naši „starí“ priatelia, či ľudia z nášho blízkeho okolia, potešili nás nové tváre, ktoré medzi nás zavítali. Veríme, že nie naposledy. Niektorí prišli len kvôli výstupu na Kľak, iní nás chceli spoznať, či porozprávať sa s nami. A zastavili sa aj náhodní turisti, ktorých prilákal nezvyčajný ruch na chate a v jej okolí. Na všetkých sme boli pripravení, každej príjemnej spoločnosti sme sa tešili. Samozrejme úplne najväčšiu radosť mali z tejto slušnej účasti naše deti, ktoré sa tentokrát aktívne podieľali aj na príprave podujatia. Tie od začiatku verili, že radosť, ktorou boli doslova nabité, budú mať komu rozdávať. A tak sa rozdávalo, a samozrejme aj prijímalo, čo naše deti cítili ako prejav vrúcneho priateľstva, ktorý im vždy dáva pocit istoty a spolupatričnosti, a ten sa veru za žiadne peniaze sveta nikde kúpiť nedá. A práve niekde tu, je ukryté kúzlo našich podujatí.
Prví hostia prišli na Kľak už skoro ráno. Najskôr prišli naši priatelia z Novej Bane a Prievidze a potom sme vítali kamarátov z Martina a Partizánskeho. Ešte si ani poriadne nesadli a už hlásili príchod aj naše deti, ktoré tentokrát zvládli aj jednu dôležitú životnú skúšku. Tou bolo samostatné cestovanie autobusom bez doprovodu, čo je pre mnohých úplná samozrejmosť, ale pre naše deti to bolo naozaj niečo výnimočné.
Počas malých raňajok prišli i ďalší vzácni hostia. Tešili sme sa najmä priateľom zo Zvolena, manželom rozhodcom (ako ich nazvala naša Zuzka) a ich synovi, nášmu kamarátovi, novopečenému magistrovi Maťkovi. Hostí bolo naozaj dosť a tak rozprávaniu nebolo konca. Nám však bolo jasné, že je najvyšší čas postaviť odvážnych ľudí do základnej zostavy turistickej skupiny, pripravenej pokoriť Kľak. Nebolo to veru tentokrát jednoduché, keďže dva dni predtým výdatne pršalo a terén bol poriadne premočený. Nakoniec sa však dala dokopy menšia skupinka statočných, a zároveň zdatných turistov, ktorí s úsmevom otvorili 2. ročník nášho výstupu na Kľak pod názvom Vystúp na Kľak s (S) úsmevom. Len, čo sa turisti stratili v lese, chata opäť ožila. Zväčša ženská spoločnosť sa pod vedením našej úžasnej kamarátky Mgr. Danky Poduškovej pustili do cvičenia jogy. Cvičilo sa na lúke pred chatou, rovno pod nebeskou oblohou, čo cvičeniu dodávalo neobyčajne čarovnú atmosféru. Medzitým deti spolu s nami pripravovali obed. Varila sa kapustnica a zemiaky s mäsom, čo síce nie je nič náročné, ale nejaký ten kuchársky gríf si to predsa len žiada. No, a deti nesklamali. Pomáhali všade, kde ich šikovné ruky boli potrebné.
Obed sa dovaril podľa plánu, ale keďže turisti z Kľaku si dávali tentokrát akosi načas, jeho konzumácia sa neustále presúvala. A tak sme sa opäť pustili do varenia. Spolu so Zuzkou sme začali variť náš špeciálny úsmevácky levanduľový sirup, ktorý mal premiéru už vlani na našom letnom podujatí a zožal nečakaný úspech. Aj tentokrát sa celkom vydaril, a tak si ho mnohí zúčastnení mohli vychutnať aj doma.
Skôr ako prišli naši turisti z Kľaku, prišli na chatu ďalší hostia. Najskôr to bola spisovateľka, naša kamarátka, teta Božka, a potom sa už s návštevami vrece roztrhlo. Prichádzali malí i veľkí, autobusom i autami, všetci s úsmevom a dobrou náladou, tak ako sa na podujatie OZ S úsmevom patrí.
A tak nemohlo byť na chate vo Fačkovskom sedle inak, ako veselo. No, a keď sa vrátili naši turisti z Kľaku, tak aj príjemne unavene. Ich zážitky z túry však boli plné energie a nečakaných momentov. Rozprávanie turistov okorenili nielen zážitky zo strastiplnej cesty, ktorú prifarbili sólo výstupom aj naši chlapci, ale aj nečakané momentky, ktoré im život nadelil priamo na vrchole. Veru, mnohí v tej chvíli ľutovali, že nešli, lebo naozaj bolo čo závidieť. Či už to bola účasť na turistickej svadbe, stretnutie so žilinskými turistami alebo celkom náhodný zraz s poľským horolezcom, ktorý mal na konte aj nejaké tie osemtisícovky, a jeho českou priateľkou.
Po neskorom obede a krátkom trávení zážitkov našich turistov, program na chate opäť zobrala do rúk naša kamarátka Danka z Medólia centra v Novej Bani. Najskôr sa detičky zabavili pri detskej joge plnej zvierat, a potom nasledovala beseda s dospelákmi o nových spôsoboch alternatívnej liečby najmä civilizačných chorôb, ktorým sa Danka venuje. V tom čase už detičky boli v našich rukách a s nadšením sa venovali tvorivej dielni. Tentoraz ich uchvátilo „levanduľovanie“ – vyrábanie rôznych úžitkových predmetov z levandule, ktorej sme na chatu priniesli za plné vrece. Niektorým síce počiatočné nadšenie z práce dlho nevydržalo a bola potrebná mimoriadna dávka motivácie, nakoniec sa však z vyrobených levanduľových vankúšikov, či iných drobností, tešili úplne všetci.
Keď sa slnko schovalo za kopec nad chatou, opäť celá spoločnosť splynula do jednej diskusnej hromádky. Medzitým postupne začali odchádzať z chaty prví hostia, čo nám bolo samozrejme ľúto, ale inak to nejde. Veď aj tie najlepšie veci na svete majú svoj koniec. Škoda. Ľudia však nielen odchádzali, ale i prichádzali. Na večer sa totiž na chate objavilo niekoľko nových, celkom náhodných hostí. Asi najviac zaujala známa dvojica z Kľaku – horolezec z Poľska aj so svojou českou priateľkou, ktorých pútavé rozprávanie zaujalo najmä naše staršie deti. Škoda, že nebol priestor na viac, určite by to bol poriadne napínavý večer, veď osemtisícovky nelezie len tak hocikto.
Keď sa na oblohe rozsvietili okná do nebeskej dvorany, väčšina hostí už bola na ceste domov. Na chate zostali len tí, ktorí sa s nami rozhodli stráviť aj noc. Medzi nimi bola aj naša kamarátka, spisovateľka, teta Božka a tak večer pri ohni nebol len o slaninke, klobáske, či špekáčikoch, ale hlavne o príhodách a napínavých zážitkoch najmä z lesa. Možno práve toto rozprávanie rozihralo fantáziu našich detí, ktoré potom začali vidieť strašidlá a divé zvery za každou jedľou. Keď z hĺbky lesa zaznelo húkanie sovy, väčšina z nich sa porúčala. Napriek tomu, že noc bola ešte mladá, nedali sa na ďalšie sedenie vonku prehovoriť. A tak o polnoci sedelo pri ohni len zopár Nebojsov. Keďže to bola noc padajúcich perzeidov, ich odvaha bola odmenená nádherným nebeským divadlom. Noc na Kľaku je vždy čarovná.
Náš prvý deň na Kľaku končil neskoro v noci . Dospeláci i deti boli nasýtení novými zážitkami, a tak skôr ako prišiel sen, mnohí hodnotili prežitý deň. Nakoniec však zaslúžený spánok premohol úplne všetkých a chata Veronika sa ponorila do ticha.
