Boccia 2017 bola opäť úžasná

Boccia 2017 je už minulosťou. Kedže bola opäť úžasná, tak našu reportáž z tohto podujatia nemôžeme začať inak ako ďakovačkou. 
Ďakujeme predovšetkým manželom Sumkovcom, stvoriteľom tohto úžasného podujatia z Klubu rodičov výnimočných detí Úsmev z Martina a celému ich organizačnému tímu, ktorý dnes podal výkon hodný obdivu. Ďalej ďakujeme všetkým rozhodcom, dnes už našim priateľom, ktorí dozerajú nielen na dodržiavanie športových pravidiel, ale vďaka ktorým má turnaj neobyčajne ľudský rozmer. A v neposlednom rade ďakujeme všetkým partnerom, sponzorom a spoluorganizátorom, ktorí prispeli k tomu, aby 11.ročník turnaja Boccia 2017 bol opäť nezabudnuteľný. Sme radi, že sme boli pri tom. 

Napriek tomu, že Zuzkina cesta za slávou bola krátka, zanechala v srdciach súperov, hostiteľov i divákov najväčšiu stopu....

Hoci naša Zuzka celú cestu z Prievidze až do Martina snívala o kariére úspešnej "boccistky", jej túžba zostala nenaplnená. Zatiaľ. Všetko je totiž otvorené a my do Martina na turnaj pôjdeme aj na rok. Teda tohoročnú smolu, môže dávno odviať severný vietor a Zuzkina cesta k víťazstvu bude opäť požehnaná úspechom tak, ako keď sme prišli na turnaj prvýkrát. 
11. ročník turnaja však mal dávno v knihe osudu zapísané iné mená, lebo Zuzke sa napriek mimoriadnej návšteve kostola pred turnajom, viditeľne nedarilo. Už vylosovanie kurtu č. 1 neveštilo nič dobré. Žeby išlo o mrkvovú pomstu? Práve na tomto kurte totiž vždy prehrá, čo aj sama pred turnajom niekoľkokrát skonštatovala, takže to vyzeralo naozaj ako poriadny naschvál osudu. No, a nepotešil ju ani súper. Od začiatku sa jej zdal silný a viac vyhratý, a tak sa sústredila len na súpera, nie na hru. Jej gule lietali kade-tade a akákoľvek snaha niečo opraviť sa ukázala ako zbytočná. Jednoducho, nebolo jej v ten deň dopriate. Nevadí. I keď jej cesta na tomto turnaji skončila hneď na začiatku, jej kariéra "boccistky" ešte nekončí. Rok je dlhý, voľačo natrénujeme a potom.... 
aj keď nevyhráme, určite do Martina prídeme, aj so Zuzkou.

A takto sa rodila naša medaila

Prísť domov s diplomom, medailou alebo víťazným pohárom je pre každého športovca asi ten najväčší športový sen. Pre tých našich to platí dvojnásobne, nie všetkým sa to však aj podarí. Nášmu Marekovi sa to v sobotu na turnaji Boccia 2017 podarilo. Aj keď to tak zo začiatku nevyzeralo, šťastena mu predsa len v ten deň bola naklonená a dopriala mu jeho túžbu po víťazstve naplniť. Vo svojej kategórii, kde zdolal niekoľkých ťažkých súperov sa dostal až do finále. Tam po dlhých a náročných súbojoch s našim kamarátom Maťkom zo Zvolena a novou kamarátkou Evkou z Ružomberka obsadil tretie miesto. Jeho výkon hodný leva a bronzové umiestnenie nepotešilo len Mareka, ale samozrejme aj nás a ešte raz mu touto cestou zo srdca blahoželáme. Teší nás, že aj napriek skromnej výbave, slabej športovej príprave a pomerne silnej konkurencii sa naše deti nestratili a dokonca opäť siahli na víťazné pozície. Asi predsa len tá túžba po víťazstve v nás akosi prirodzene drieme a budeme s ňou musieť niečo urobiť. 
Život S úsmevom je naozaj krásny, lebo ho žijeme s láskou, s plným nasadením a samozrejme s úsmevom. 
 OZ S úsmevom