Vianoce S úsmevom 2019 sú už históriou....
26.01.2020 12:03
Vianoce S úsmevom 2019 sú už históriou....
Vianoce S úsmevom 2019
1. časť
Tak ako sme už písali, všetko začalo v sobotu 14.12. 2019 na stanici v Prievidzi, kde sa o 10,30 stretli všetci tí, ktorí sa na naše Vianoce do Skleného pri Handlovej chystali. A nebolo ich veru málo.... Vlak ich bezpečne doviezol až na miesto činu, do Skleného. Cesta zo stanice na chalupu Pohoda, bola už len malá prechádzka pred dobrým obedom. Na chalupe sa všetci najskôr zvítali s majiteľkou chalupy pani Božkou Babánovou, ktorá svojim úsmevom hneď rozbila všetky naše obavy z toho, ako to dopadne. Potom sa všetci ubytovali a čakali na ďalšiu časť výpravy, ktorá sa do Skleného hrnula autom a vlakom z druhej strany, od Martina. Po príchode, krátkom zvítaní a vybalení auta naloženého až do posledného miestečka, sa všetci spoločne naobedovali. Kapustnica na štedrú včeru bola už totiž hotová, tak sa všetci s chuťou pustili do jej koštovania. A veru chutila, všetkým. Mnohí si nakladali viackrát, niektorí aj s poriadnou dávkou smotany. Hlavný degustátor kvality jedla, na všetkých našich podujatiach, naša Zuzka, zhodnotila, že bola opäť výborná, čo nás samozrejme teší, že sme nesklamali.
Po obede sa hneď chlapci pustili do stavania stromčeka. Dievčatá zasa vianočne dekorovali spoločenskú miestnosť, aby Vianoce dýchali z každého rohu. No a potom prišlo na rad malé vianočné tvorenie - klinčekový pomaranč, ktorý robíme každý rok si vyskúšal každý.
Medzitým sa už kuchyńa chystala na spoločné varenie a pečenie. Najskôr sa však mlela strúhanka na rezne a potom sa pripravoval tradičný vianočný punč, ktorý varili staršie deti. Ten škoricou a klinčekmi prevoňal celý dom a nečakane priniesol Vianoce až do našich srdiečok.
Len čo sme dopiekli, už sme vítali ďalšiu časť našej družiny. Vlakom od Martina prišla naša teta Božka a autom sa zasa doviezol Miško a Zuzka so svojimi blízkymi. Len čo sa najedli, ubytovali a trochu si oddýchli, začali sme s hlavným programom. Tentokrát hlavnú réžiu prebrala naša Zuzka, ktorá si doma pripravila nielen hlavný príhovor, ale i krátky kultúrny program. Bolo to viac ako vianočné, bolo to jednoducho krásne ľudské, bolo to také ako to vie urobiť len naša Zuzka. V programe sa nám prihovorila aj naša teta Božka, ktorá si opäť pripravila pre túto príležitosť čosi špeciálne, a tak tam krása slova zasiahla každého a primäla ho zamyslieť sa nad krehkosťou bytia a zmyslom priateľstva, na ktorom je aj naše OZ S úsmevom postavené. Po kultúrnom programe sme vyprevadili hostí a s chuťou sme sa pustili do aktivít v kuchyni. Okrem prípravy štedrej večere, sme mali nachystané aj vianočné pečenie. Tí menší sa samozrejme zapojili tiež, ale tí mali na starosti hlavne prípravu stolov. Tí väčší sa však ponáhľali do kuchyne. Tam totiž bolo treba každú šikovnú ruku, keďže tam sa diali veci. Tam sa totiž piekla bábovka, robila sa zmes na kokosové guľky rafaelo a pripravovali sa rezne, zemiaky a makové pupáky na štedrovečerný stôl. Ešteže tá kapustnica bola už uvarená....O siedmej hodine kuchyňa hlásila hotovo a my sme mohli začať večerať.
Tak ako sme už písali, všetko začalo v sobotu 14.12. 2019 na stanici v Prievidzi, kde sa o 10,30 stretli všetci tí, ktorí sa na naše Vianoce do Skleného pri Handlovej chystali. A nebolo ich veru málo.... Vlak ich bezpečne doviezol až na miesto činu, do Skleného. Cesta zo stanice na chalupu Pohoda, bola už len malá prechádzka pred dobrým obedom. Na chalupe sa všetci najskôr zvítali s majiteľkou chalupy pani Božkou Babánovou, ktorá svojim úsmevom hneď rozbila všetky naše obavy z toho, ako to dopadne. Potom sa všetci ubytovali a čakali na ďalšiu časť výpravy, ktorá sa do Skleného hrnula autom a vlakom z druhej strany, od Martina. Po príchode, krátkom zvítaní a vybalení auta naloženého až do posledného miestečka, sa všetci spoločne naobedovali. Kapustnica na štedrú včeru bola už totiž hotová, tak sa všetci s chuťou pustili do jej koštovania. A veru chutila, všetkým. Mnohí si nakladali viackrát, niektorí aj s poriadnou dávkou smotany. Hlavný degustátor kvality jedla, na všetkých našich podujatiach, naša Zuzka, zhodnotila, že bola opäť výborná, čo nás samozrejme teší, že sme nesklamali.
Po obede sa hneď chlapci pustili do stavania stromčeka. Dievčatá zasa vianočne dekorovali spoločenskú miestnosť, aby Vianoce dýchali z každého rohu. No a potom prišlo na rad malé vianočné tvorenie - klinčekový pomaranč, ktorý robíme každý rok si vyskúšal každý.
Medzitým sa už kuchyńa chystala na spoločné varenie a pečenie. Najskôr sa však mlela strúhanka na rezne a potom sa pripravoval tradičný vianočný punč, ktorý varili staršie deti. Ten škoricou a klinčekmi prevoňal celý dom a nečakane priniesol Vianoce až do našich srdiečok.
Len čo sme dopiekli, už sme vítali ďalšiu časť našej družiny. Vlakom od Martina prišla naša teta Božka a autom sa zasa doviezol Miško a Zuzka so svojimi blízkymi. Len čo sa najedli, ubytovali a trochu si oddýchli, začali sme s hlavným programom. Tentokrát hlavnú réžiu prebrala naša Zuzka, ktorá si doma pripravila nielen hlavný príhovor, ale i krátky kultúrny program. Bolo to viac ako vianočné, bolo to jednoducho krásne ľudské, bolo to také ako to vie urobiť len naša Zuzka. V programe sa nám prihovorila aj naša teta Božka, ktorá si opäť pripravila pre túto príležitosť čosi špeciálne, a tak tam krása slova zasiahla každého a primäla ho zamyslieť sa nad krehkosťou bytia a zmyslom priateľstva, na ktorom je aj naše OZ S úsmevom postavené. Po kultúrnom programe sme vyprevadili hostí a s chuťou sme sa pustili do aktivít v kuchyni. Okrem prípravy štedrej večere, sme mali nachystané aj vianočné pečenie. Tí menší sa samozrejme zapojili tiež, ale tí mali na starosti hlavne prípravu stolov. Tí väčší sa však ponáhľali do kuchyne. Tam totiž bolo treba každú šikovnú ruku, keďže tam sa diali veci. Tam sa totiž piekla bábovka, robila sa zmes na kokosové guľky rafaelo a pripravovali sa rezne, zemiaky a makové pupáky na štedrovečerný stôl. Ešteže tá kapustnica bola už uvarená....O siedmej hodine kuchyňa hlásila hotovo a my sme mohli začať večerať.
2. časť
Večerať sme tentokrát začali pomerne skoro. Väčšinou sa totiž nevieme rozlúčiť s našimi hosťami, a tak sa naša štedrá večera posúva až do neskorých nočných hodín. Teraz sa však tak nestalo, a my sme si sadli k stolu nezvyčajne skoro, už o siedmej hodine. Nebolo však prečo čakať, jedlo nachystané, stôl prestretý ( aj so šošovičkou a peniazmi pod obrusom), darčeky nachystané, nedočkavo sa tlačiace pod stromčekom. Najvyšší čas zazvoniť na vianočný zvon a pozvať Ježiška medzi nás.
A ten prišiel, zazvonil, zavinšoval, izbietku vysvätil a potom sa už prostredníctvom hlavnej gazdinej, pustil do vianočných zvykov, ktoré sú vrátane modlitieb vždy bohaté. Nezabudli sme hádam na nič. Najskôr sme kútky orechmi obdarovali, potom sme oblátky s medom a cesnakom požívali, jabĺčko krájali i orech otvárali. Pozorovali sme plameň sviečky i to, či nám náhodou nejaký náhodný hosť nezaklope, lebo v tento večer je u nás vítaný každý, aj prvý z prvých, aj posledný z posledných.....lebo pred Bohom sme si všetci rovní.
No, a miesto medzi nami majú aj tí, ktorí už odišli na večnosť a svoje Vianoce slávia už v nebi. My totiž prestierame aj pre nich, nech aj oni slávia radosť veľkú, narodenie Ježiša Krista, čo je vlastne podstata Vianoc a nie darčeky a kopa jedla na stole. Aj toto si hovoríme na našich Vianociach, aby sme Vianoce nosili v našich srdciach a nie v žalúdku.
Po záverečnej modlitbe sme sa pustili do jedenia. Kapustnica, rezne so zemiakmi, makové pupáčky, koláčiky a ovocie ........a to všetko do prasknutia. Niektorí už odpadli pri prvom chode, iní tlačii až do posledného miesta. Hlavne, že všetkým chutilo. No, a po jedle prišli na rad ďalšie zvyky. Nechýbala tradičná štedrovečerná veštba, či púšťanie orechových lodičiek, čo milujú hlavne menšie deti. No a po štedrej večeri ešte šup dievčatá na cestu so smeťami. Pes tentokrát na handlovskej strane havkal, tak ktohovie, kde osud naše dievčatá čaká.
Až potom prišli na rad darčeky, ktoré čakali pod stromčekom. Dostalo sa na každého, malého, či veľkého, dobrého, či trochu neporiadneho, vlastne takého sme medzi sebou ani nemali. Vianoce v tento rok boli bohatšie ako po iné roky a mohli sme obdarovať viac detí, aj tie, ktoré s nami na chalupe neboli. Všetko vďaka mimoriadnej pomoci našej vzácnej priateľky, pani Kristíne Enders a jej rodine. Aj touto cestou jej vyslovujeme obrovské ďakujem, je to vzácny človek s veľkým srdcom akých je dnes na svete naozaj málo.
Po vybalení nás čakal večer plný hier a tajomného rozprávania, lebo aj o tom je štedrý večer. Spať sa išlo opäť až neskoro v noci. Keď sa chalupa ponorila do tmy, Vianoce tíško vstúpili do našich snov.
Večerať sme tentokrát začali pomerne skoro. Väčšinou sa totiž nevieme rozlúčiť s našimi hosťami, a tak sa naša štedrá večera posúva až do neskorých nočných hodín. Teraz sa však tak nestalo, a my sme si sadli k stolu nezvyčajne skoro, už o siedmej hodine. Nebolo však prečo čakať, jedlo nachystané, stôl prestretý ( aj so šošovičkou a peniazmi pod obrusom), darčeky nachystané, nedočkavo sa tlačiace pod stromčekom. Najvyšší čas zazvoniť na vianočný zvon a pozvať Ježiška medzi nás.
A ten prišiel, zazvonil, zavinšoval, izbietku vysvätil a potom sa už prostredníctvom hlavnej gazdinej, pustil do vianočných zvykov, ktoré sú vrátane modlitieb vždy bohaté. Nezabudli sme hádam na nič. Najskôr sme kútky orechmi obdarovali, potom sme oblátky s medom a cesnakom požívali, jabĺčko krájali i orech otvárali. Pozorovali sme plameň sviečky i to, či nám náhodou nejaký náhodný hosť nezaklope, lebo v tento večer je u nás vítaný každý, aj prvý z prvých, aj posledný z posledných.....lebo pred Bohom sme si všetci rovní.
No, a miesto medzi nami majú aj tí, ktorí už odišli na večnosť a svoje Vianoce slávia už v nebi. My totiž prestierame aj pre nich, nech aj oni slávia radosť veľkú, narodenie Ježiša Krista, čo je vlastne podstata Vianoc a nie darčeky a kopa jedla na stole. Aj toto si hovoríme na našich Vianociach, aby sme Vianoce nosili v našich srdciach a nie v žalúdku.
Po záverečnej modlitbe sme sa pustili do jedenia. Kapustnica, rezne so zemiakmi, makové pupáčky, koláčiky a ovocie ........a to všetko do prasknutia. Niektorí už odpadli pri prvom chode, iní tlačii až do posledného miesta. Hlavne, že všetkým chutilo. No, a po jedle prišli na rad ďalšie zvyky. Nechýbala tradičná štedrovečerná veštba, či púšťanie orechových lodičiek, čo milujú hlavne menšie deti. No a po štedrej večeri ešte šup dievčatá na cestu so smeťami. Pes tentokrát na handlovskej strane havkal, tak ktohovie, kde osud naše dievčatá čaká.
Až potom prišli na rad darčeky, ktoré čakali pod stromčekom. Dostalo sa na každého, malého, či veľkého, dobrého, či trochu neporiadneho, vlastne takého sme medzi sebou ani nemali. Vianoce v tento rok boli bohatšie ako po iné roky a mohli sme obdarovať viac detí, aj tie, ktoré s nami na chalupe neboli. Všetko vďaka mimoriadnej pomoci našej vzácnej priateľky, pani Kristíne Enders a jej rodine. Aj touto cestou jej vyslovujeme obrovské ďakujem, je to vzácny človek s veľkým srdcom akých je dnes na svete naozaj málo.
Po vybalení nás čakal večer plný hier a tajomného rozprávania, lebo aj o tom je štedrý večer. Spať sa išlo opäť až neskoro v noci. Keď sa chalupa ponorila do tmy, Vianoce tíško vstúpili do našich snov.
3.časť
Nedeľa po vianočnej sobote býva vždy viac ako ťažká. No, a táto nebola výnimkou, vstávalo sa opäť na etapy, i keď už raňajší spánok trval trošilinku dlhšie (konečne) ako inokedyAko prvá vstala naša Božka a po nej sme sa už začali z postelí ťahať aj my. Raňajky si všetci vychutnali. Boli totiž bohaté, viac ako štedré a každému podľa chuti. Po raňajkách sa rozbehla vianočná dielnička. No a po nej pokračovalo vianočné pečenie, na ktoré sa tešili naozaj všetci. Ani sme sa nenazdali a bol tu obed. Krátko pred ním sme sa rozlúčili s našou Božkou, ktorá tentokrát cestovala domov trošku skôr. My sme sa s ňou rozlúčili už na chate, ale nie všetci, dvaja naši chlapci ju pekne odprevadili až na stanicu. Božka šťastlivo odcestovala a my sme spokojne a s úsmevom pokračovali ďalej. Keďže vonku bolo trochu pochmúrne a neustále mrholilo, rozhodli sme sa aj popoludňajší program zamerať len na aktivity vo vnútri. Keďže to boli hry, dielne, či práce v kuchyni, nikto neprotestoval. Upratovať sme začali až okolo tretej, keď sme sa aj lúčili s Miškom a Zuzkou. Domov sme odchádzali vlakom o 16,25 zo Skleného, takže príchod na stanicu do Prievidze sme tentokrát zvládli presne podľa plánu, o 17,11 hodine. Len čo sa deti spokojne rozišli domov, naše Vianoce S úsmevom 2019, skončili. Už cestou domov sme však plánovali tie ďalšie, aby nám tak veľmi ľúto nebolo. Ďakujeme všetkým, ktorí tam boli s nami. Ďakujeme aj tým, ktorí tam neboli, ale pomohli nám ich zrealizovať. A ďakujeme aj tým, ktorí síce s nami neboli, ani nám nepomohli, ale na nás mysleli, cítili sme, že ste s nami. Ďakujeme, že ste S úsmevom priatelia. Živor S úsmevom praje všetkým OZ S úsmevom