Turnaj v boccii, ktorý sa konal v Martine 11.mája 2019, bol pre nás opäť malým sviatkom. Keďže naše deti, toto podujatie a ľudí okolo neho doslova milujú, je vždy pre nás ťažké, vybrať tých správnych účastníkov. Aj v tento rok záujem vysoko prevyšoval naše možnosti, a tak bol výber naozaj náročný. Vybrali sme ako sme vybrali, hlavne sme sa držali pravidla, aby to bolo za odmenu pre našich najaktívnejších členov. Veríme, že to tak aj cítili. A tak sa piati účastníci tešili na nové športové zážitky. 
Všetko začalo v sobotu ráno v Prievidzi. Počasie nám prialo, obloha skoro jasná, kde tu popretkávaná malou oblačnosťou, veštila pekný deň. Vzduch bol ostrý, ale vychádzajúce slnko príjemne šteklilo na lícach. Vlak stihli všetci, a tak sme sa pohodlne usadili a viezli v ústrety novým športovým zážitkom. Na Turci nás prekvapila nečakaná hmla, ktorá sa tlačila na Sklenom až do vlaku. Ej, nielen iný kraj, iný mrav...ale aj iné počasie. Pozerali sme do bielej hmloviny a rozprávali o tom, ako rýchlo sa všetko zmení...aj v našom živote. S filozofovania nás prebrala Horná Štubňa, kde bolo treba prestúpiť do iného vlaku. Rýchlo, rýchlo, ponáhľali sme sa obsadiť si dobré miesta - kupé len pre seba, aby tej srandy bolo viac. A veru aj bolo. Smiechotám, hlavne keď decká začali spomínať na všetky zážitky, ktoré sme spolu zažili, nebolo konca. Ani sme si pri tom smiechu nevšmili, že aj hmla sa začala postupne rozchádzať. Kým sme prišli do Martina, bola z nej už len celkom malá hmlička. Ráno sme si prešli mestom, zastavili sme sa v nákupnom centre, a hybaj na zástavku. Dlho sme nečakali, asi o dve minútky prišiel autobus s číslom 33, ktorý bol objednaný len pre nás, keďže neviezol nikoho iného. Ten nás bezpečne doviezol až na miesto činu - do Záturčia. Od zastávky to bolo len na skok, a tak netrvalo dlho a vítali sme sa s našimi kamarátmi, ktorí nás tam už čakali. No, potešili sme sa aj novým kamarátom, ktorých tam tiež bolo neúrekom, a tak nekonečným rozhovorom nebolo konca. Ešte šťastie, že podujatie má svoj program a čas nepustí. Hlavný organizátor Samko Sumka spolu s hlavným rozhodcom Milankom Štecíkom všetkých usadili a podujatie krátkym príhovorom otvorili. potom nasledoval krátky kultúrny program, kde zatancoval miestny detský tanečný klub z Martina. vrcholom programu bolo tanečné číslo, do ktorého boli aktívne zapojení aj diváci. Tancoval, mával, hýbal sa doslova každý. Nálada v telocvični bola mimoriadne uvoľnená, veselá, čo sa prenieslo aj do nasledujúcej hry, ktorá začala hneď po tanci. Ani sme sa nenazdali a už boli na kurtoch prví hráči. Uvidíme koho žreb prisúdi nám. 
Súťažiaci súťažili v troch kategóriách, a keďže naše deti boli zaradené bez ohľadu na vek do jednej kategórie, hrali aj medzi sebou. A tak sa stalo, že v jednom zápase si držali palce, v tom druhom,  už súpera chceli vyradiť. Taká je hra, túžbu po víťazstve predsa nosí v sebe každý. Vždy však hrali čestne a v zmysle fair play, tak ako všetci súťažiaci. Napriek tomu, že sa hralo na troch kurtoch súčasne, viac ako dve hodiny, únavu okrem rozhodcov necítil žiaden z hráčov. Túžba po víťazstve bola silná a hnala ich dopredu. A kúštik tej slávy sme si opäť ukradli aj my, keďže sme vďaka našim dvom súťažiacim Mirke a Paľkovi získali dve tretie miesta. Obom gratulujeme a tešíme sa s nimi. Gratulujeme však aj ostatným súťažiacim - Jojkovi, Marekovi, Zuzke i Maťovi. Opäť totiž podali super výkon a úžasne reprezentovali nielen seba, ale aj naše OZ S úsmevom. No, a gratulujeme aj ostatným, nielen víťazom, ale aj všetkým zúčastneným, pretože v ten deň vyhrali naozaj všetci. Všetci, ktorí tam s nami boli.         OZ S úsmevom